Purusha Sukta: The Origin of Creation

Lyrics:

ॐ स॒हस्र॑शीर्षा॒ पुरु॑षः । स॒ह॒स्रा॒क्षः स॒हस्र॑पात् ।
स भूमिं॑ वि॒श्वतो॑ वृ॒त्वा । अत्य॑तिष्ठद्दशाङ्गु॒लम् ।
पुरु॑ष ए॒वेदꣳ सर्वम्᳚ । यद्भू॒तं यच्च॒ भव्यम्᳚।
उ॒तामृ॑त॒त्वस्येशा॑नः । यदन्ने॑नाति॒रोह॑ति ।
ए॒तावा॑नस्य महि॒मा । अतो॒ ज्याया॑ꣳश्च॒ पूरु॑षः ।
पादो᳚ऽस्य॒ विश्वा॑ भू॒तानि॑ । त्रि॒पाद॑स्या॒मृतं॑ दि॒वि ।
त्रि॒पादू॒र्ध्व उदै॒त्पुरु॑षः । पादो᳚ऽस्ये॒हाऽऽभ॑वा॒त्पुनः॑ ।
ततो॒ विश्व॒ङ्व्य॑क्रामत् । सा॒श॒ना॒न॒श॒ने अ॒भि ।
तस्मा᳚द्वि॒राड॑जायत । वि॒राजो॒ अधि॒ पूरु॑षः ।
स जा॒तो अत्य॑रिच्यत । प॒श्चाद्भूमि॒मथो॑ पु॒रः ।
यत्पुरु॑षेण ह॒विषा᳚ । दे॒वा य॒ज्ञमत॑न्वत ।
व॒स॒न्तो अ॑स्यासी॒दाज्यम्᳚ । ग्री॒ष्म इ॒ध्मः श॒रद्ध॒विः ।
स॒प्तास्या॑सन्परि॒धयः॑ । त्रिः स॒प्त स॒मिधः॑ कृ॒ताः ।
दे॒वा यद्य॒ज्ञं त॑न्वा॒नाः । अब॑ध्न॒न्पु॑रुषं प॒शुम् ।
तं य॒ज्ञं ब॒र्हिषि॒ प्रौक्षन्॑ । पुरु॑षं जा॒तम॑ग्र॒तः ।
तेन॑ दे॒वा अय॑जन्त । सा॒ध्या ऋष॑यश्च॒ ये ।
तस्मा᳚द्य॒ज्ञात्स॑र्व॒हुतः॑ । संभृ॑तं पृषदा॒ज्यम् ।
प॒शूꣳस्ताꣳश्च॑क्रे वाय॒व्यान्॑ । आ॒र॒ण्यान्ग्रा॒म्याश्च॒ ये ।
तस्मा᳚द्य॒ज्ञात्स॑र्व॒हुतः॑ । ऋचः॒ सामा॑नि जज्ञिरे ।
छन्दा॑ꣲसि जज्ञिरे॒ तस्मा᳚त् । यजु॒स्तस्मा॑दजायत ।
तस्मा॒दश्वा॑ अजायन्त । ये के चो॑भ॒याद॑तः ।
गावो॑ ह जज्ञिरे॒ तस्मा᳚त् । तस्मा᳚ज्जा॒ता अ॑जा॒वयः॑ ।
यत्पुरु॑षं॒ व्य॑दधुः । क॒ति॒धा व्य॑कल्पयन् ।
मुखं॒ किम॑स्य॒ कौ बा॒हू । कावू॒रू पादा॑वुच्येते ।
ब्रा॒ह्म॒णो᳚ऽस्य॒ मुख॑मासीत् । बा॒हू रा॑ज॒न्यः॑ कृ॒तः ।
ऊ॒रू तद॑स्य॒ यद्वैश्यः॑ । प॒द्भ्याꣳ शू॒द्रो अ॑जायत ।
च॒न्द्रमा॒ मन॑सो जा॒तः । चक्षोः॒ सूर्यो॑ अजायत ।
मुखा॒दिन्द्र॑श्चा॒ग्निश्च॑ । प्रा॒णाद्वा॒युर॑जायत ।
नाभ्या॑ आसीद॒न्तरि॑क्षम् । शी॒र्ष्णो द्यौः सम॑वर्तत ।
प॒द्भ्यां भूमि॒र्दिशः॒ श्रोत्रा᳚त् । तथा॑ लो॒काꣳ अ॑कल्पयन् ।
वेदा॒हमे॒तं पुरु॑षं म॒हान्तम्᳚ । आ॒दि॒त्यव॑र्णं॒ तम॑सस्तु॒ पा॒रे ।
सर्वा॑णि रू॒पाणि॑ वि॒चित्य॒ धीरः॑ । नामा॑नि कृ॒त्वाऽभि॒वद॒न् यदास्ते᳚ ।
धा॒ता पु॒रस्ता॒द्यमु॑दाज॒हार॑ । श॒क्रः प्रवि॒द्वान्प्र॒दिश॒श्चत॑स्रः ।
तमे॒वं वि॒द्वान॒मृत॑ इ॒ह भ॑वति । नान्यः पन्था॒ अय॑नाय विद्यते ।
य॒ज्ञेन॑ य॒ज्ञम॑यजन्त दे॒वाः । तानि॒ धर्मा॑णि प्रथ॒मान्या॑सन् ।
ते ह॒ नाकं॑ महि॒मानः॑ सचन्ते । यत्र॒ पूर्वे॑ सा॒ध्याः सन्ति॑ दे॒वाः ।
अ॒द्भ्यः संभू॑तः पृथि॒व्यै रसा᳚च्च । वि॒श्वक॑र्मणः॒ सम॑वर्त॒ताधि॑ ।
तस्य॒ त्वष्टा॑ वि॒दध॑द्रू॒पमे॑ति । तत्पुरु॑षस्य॒ विश्व॒माजा॑न॒मग्रे᳚ ।
वेदा॒हमे॒तं पुरु॑षं म॒हान्तम्᳚ । आ॒दि॒त्यव॑र्णं॒ तम॑सः॒ पर॑स्तात् ।
तमे॒वं वि॒द्वान॒मृत॑ इ॒ह भ॑वति । नान्यः पन्था॑ विद्य॒तेय॑ऽनाय ।
प्र॒जाप॑तिश्चरति॒ गर्भे॑ अ॒न्तः । अ॒जाय॑मानो बहु॒धा विजा॑यते ।
तस्य॒ धीराः॒ परि॑जानन्ति॒ योनिम्᳚ । मरी॑चीनां प॒दमि॑च्छन्ति वे॒धसः॑ ।
यो दे॒वेभ्य॒ आत॑पति । यो दे॒वानां᳚ पु॒रोहि॑तः ।
पूर्वो॒ यो दे॒वेभ्यो॑ जा॒तः । नमो॑ रु॒चाय॒ ब्राह्म॑ये ।
रुचं॑ ब्रा॒ह्मम् ज॒नय॑न्तः । दे॒वा अग्रे॒ तद॑ब्रुवन् ।
यस्त्वै॒वं ब्रा᳚ह्म॒णो वि॒द्यात् । तस्य॑ दे॒वा अस॒न् वशे᳚ ।
ह्रीश्च॑ ते ल॒क्ष्मीश्च॒ पत्न्यौ᳚ । अ॒हो॒रा॒त्रे पा॒र्श्वे ।
नक्ष॑त्राणि रू॒पम् । अ॒श्विनौ॒ व्यात्तम्᳚ । इ॒ष्टम् म॑निषाण ।
अ॒मुं म॑निषाण । सर्व॑म् मनिषाण ।
तच्छं॒ योरावृ॑णीमहे । गा॒तुं य॒ज्ञाय॑ । गा॒तुं यज्ञप॑तये । दैवी᳚स्स्व॒स्तिर॑स्तु नः ।
स्व॒स्तिर्मानु॑षेभ्यः । ऊ॒र्ध्वं जि॑गातु भेष॒जम् । शन्नो॑ अस्तु द्वि॒पदे᳚ । शं चतु॑ष्पदे ।
ॐ शान्तिः॒ शान्तिः॒ शान्तिः॑ ।

om sahasrasheershaa purushah' . sahasraakshah' sahasrapaat .
sa bhoomim vishvato vri'tvaa . atyatisht'haddashaangulam .
purusha evedagum sarvam . yadbhootam yachcha bhavyam.
utaamri'tatvasyeshaanah' . yadannenaatirohati .
etaavaanasya mahimaa . ato jyaayaagumshcha poorushah' .
paado'sya vishvaa bhootaani . tripaadasyaamri'tam divi .
tripaadoordhva udaitpurushah' . paado'syehaa''bhavaatpunah' .
tato vishvangvyakraamat . saashanaanashane abhi .
tasmaadviraad'ajaayata . viraajo adhi poorushah' .
sa jaato atyarichyata . pashchaadbhoomimatho purah' .
yatpurushena havishaa . devaa yajnyamatanvata .
vasanto asyaaseedaajyam . greeshma idhmah' sharaddhavih' .
saptaasyaasanparidhayah' . trih' sapta samidhah' kri'taah' .
devaa yadyajnyam tanvaanaah' . abadhnanpurusham pashum .
tam yajnyam barhishi praukshan . purusham jaatamagratah' .
tena devaa ayajanta . saadhyaa ri'shayashcha ye .
tasmaadyajnyaatsarvahutah' . sambhri'tam pri'shadaajyam .
pashoogumstaagumshchakre vaayavyaan . aaranyaangraamyaashcha ye .
tasmaadyajnyaatsarvahutah' . ri'chah' saamaani jajnyire .
chhandaaꣲsi jajnyire tasmaat . yajustasmaadajaayata .
tasmaadashvaa ajaayanta . ye ke chobhayaadatah' .
gaavo ha jajnyire tasmaat . tasmaajjaataa ajaavayah' .
yatpurusham vyadadhuh' . katidhaa vyakalpayan .
mukham kimasya kau baahoo . kaavooroo paadaavuchyete .
braahmano'sya mukhamaaseet . baahoo raajanyah' kri'tah' .
ooroo tadasya yadvaishyah' . padbhyaagum shoodro ajaayata .
chandramaa manaso jaatah' . chakshoh' sooryo ajaayata .
mukhaadindrashchaagnishcha . praanaadvaayurajaayata .
naabhyaa aaseedantariksham . sheershno dyauh' samavartata .
padbhyaam bhoomirdishah' shrotraat . tathaa lokaagum akalpayan .
vedaahametam purusham mahaantam . aadityavarnam tamasastu paare .
sarvaani roopaani vichitya dheerah' . naamaani kri'tvaa'bhivadan yadaaste .
dhaataa purastaadyamudaajahaara . shakrah' pravidvaanpradishashchatasrah' .
tamevam vidvaanamri'ta iha bhavati . naanyah' panthaa ayanaaya vidyate .
yajnyena yajnyamayajanta devaah' . taani dharmaani prathamaanyaasan .
te ha naakam mahimaanah' sachante . yatra poorve saadhyaah' santi devaah' .
adbhyah' sambhootah' pri'thivyai rasaachcha . vishvakarmanah' samavartataadhi .
tasya tvasht'aa vidadhadroopameti . tatpurushasya vishvamaajaanamagre .
vedaahametam purusham mahaantam . aadityavarnam tamasah' parastaat .
tamevam vidvaanamri'ta iha bhavati . naanyah' panthaa vidyateyanaaya .
prajaapatishcharati garbhe antah' . ajaayamaano bahudhaa vijaayate .
tasya dheeraah' parijaananti yonim . mareecheenaam padamichchhanti vedhasah' .
yo devebhya aatapati . yo devaanaam purohitah' .
poorvo yo devebhyo jaatah' . namo ruchaaya braahmaye .
rucham braahmam janayantah' . devaa agre tadabruvan .
yastvaivam braahmano vidyaat . tasya devaa asan vashe .
hreeshcha te lakshmeeshcha patnyau . ahoraatre paarshve .
nakshatraani roopam . ashvinau vyaattam . isht'am manishaana .
amum manishaana . sarvam manishaana .
tachchham yoraavri'neemahe . gaatum yajnyaaya . gaatum yajnyapataye . daiveessvastirastu nah' .
svastirmaanushebhyah' . oordhvam jigaatu bheshajam . shanno astu dvipade . sham chatushpade .
om shaantih' shaantih' shaantih' .

Meaning:

ॐ सहस्रशीर्षा पुरुषः। सहस्राक्षः सहस्रपात्।
The Purusha (Cosmic Being) has thousands of heads, eyes, and feet.

स भूमिं विश्वतो वृत्वा। अत्यतिष्ठद्दशाङ्गुलम्।
He pervades the earth on all sides and extends beyond it by ten fingers.

पुरुष एवेदं सर्वम्। यद्भूतं यच्च भव्यम्।
This Purusha is all that was, is, and will be.

उतामृतत्वस्येशानः। यदन्नेनातिरोहति।
He is the lord of immortality and grows by food.

एतावानस्य महिमा। अतो ज्यायांश्च पुरुषः।
This is His greatness, and yet Purusha is greater than this.

पादोऽस्य विश्वा भूतानि। त्रिपादस्यामृतं दिवि।
One-quarter of Him encompasses all beings, and three-quarters are eternal in the spiritual realms.

त्रिपादूर्ध्व उदैत्पुरुषः। पादोऽस्येहाभवत्पुनः।
Three-quarters of Purusha ascended upward; one-quarter manifested in the world.

ततो विश्वङ्व्यक्रामत्। साशनानशने अभि।
From that quarter, He expanded everywhere, including beings that eat and do not eat.

तस्माद्विराडजायत। विराजो अधि पुरुषः।
From Him was born Virat (the cosmic form), and from Virat, Purusha came forth.

स जातो अत्यरिच्यत। पश्चाद्भूमिमथो पुरः।
After being born, He grew, extending behind and in front of the earth.

यत्पुरुषेण हविषा। देवा यज्ञमतन्वत।
With Purusha as the offering, the gods performed a sacrifice.

वसन्तो अस्यासीदाज्यम्। ग्रीष्म इध्मः शरद्धविः।
Spring became the ghee; summer the fuel, and autumn the oblation.

सप्तास्यासन्परिधयः। त्रिः सप्त समिधः कृताः।
The seven boundaries were laid, and twenty-one sticks of fuel were arranged.

देवा यद्यज्ञं तन्वानाः। अबध्नन्पुरुषं पशुम्।
In the sacrifice, the gods bound Purusha as the sacrificial being.

तं यज्ञं बर्हिषि प्रौक्षन्। पुरुषं जातमग्रतः।
They sprinkled the sacrificial Purusha upon the sacred grass.

तेन देवा अयजन्त। साध्या ऋषयश्च ये।
Through Him, the gods, sages, and perfected beings worshipped.

तस्माद्यज्ञात्सर्वहुतः। संभृतं पृषदाज्यम्।
From that universal sacrifice, ghee and other offerings were created.

पशूꣳस्तांश्चक्रे वायव्यान्। आरण्यान्ग्राम्याश्च ये।
From it came animals of the air, forests, and villages.

तस्माद्यज्ञात्सर्वहुतः। ऋचः सामानि जज्ञिरे।
From that sacrifice arose the Rigveda and Samaveda.

छन्दांसि जज्ञिरे तस्मात्। यजुस्तस्मादजायत।
The meters of the Vedas were born; from it, the Yajurveda emerged.

तस्मादश्वा अजायन्त। ये के चोभयादतः।
From it were born horses and other animals with two rows of teeth.

गावो ह जज्ञिरे तस्मात्। तस्माज्जाता अजावयः।
Cows and goats came from it, along with other creatures.

यत्पुरुषं व्यदधुः। कतिधा व्यकल्पयन्।
When they divided Purusha, into how many forms did they arrange Him?

मुखं किमस्य कौ बाहू। कावूरू पादावुच्येते।
What was His face? What were His arms, thighs, and feet?

ब्राह्मणोऽस्य मुखमासीत्। बाहू राजन्यः कृतः।
The Brahmins were His mouth, the Kshatriyas His arms.

ऊरू तदस्य यद्वैश्यः। पद्भ्यां शूद्रो अजायत।
The Vaishyas were His thighs, and from His feet came the Shudras.

चन्द्रमा मनसो जातः। चक्षोः सूर्यो अजायत।
The moon was born from His mind, the sun from His eyes.

मुखादिन्द्रश्चाग्निश्च। प्राणाद्वायुरजायत।
From His mouth came Indra and Agni, and from His breath came Vayu.

नाभ्या आसीदन्तरिक्षम्। शीर्ष्णो द्यौः समवर्तत।
From His navel arose the sky; from His head, the heavens.

पद्भ्यां भूमिर्दिशः श्रोत्रात्। तथा लोकाऽकल्पयन्।
From His feet came the earth, from His ears the directions. Thus the worlds were formed.

वेदाहमेतं पुरुषं महान्तम्। आदित्यवर्णं तमसः परस्तात्।
I know this great Purusha, luminous as the sun, beyond darkness.

तमेवं विद्वानमृत इह भवति। नान्यः पन्था अयनाय विद्यते।
Knowing Him thus, one attains immortality; there is no other path to liberation.

यज्ञेन यज्ञमयजन्त देवा। तानि धर्माणि प्रथमान्यासन्।
Through sacrifice, the gods worshipped the sacrifice, establishing the first principles.

ते ह नाकं महिमानः सचन्ते। यत्र पूर्वे साध्याः सन्ति देवा।
The enlightened ones ascend to the heavens where the ancient divine beings reside.

Listening to the Purusha Sukta brings immense spiritual and material benefits. It fosters spiritual growth, strengthens devotion, and enhances one's connection with the divine, promoting inner peace. The hymn invokes prosperity, health, and abundance while removing negative energies to bring harmony and balance to life. It imparts knowledge and wisdom, revealing the cosmic order and the interconnectedness of all beings. As a guide to self-realization, it helps on the path to liberation (moksha). Additionally, it calms the mind, improves focus, and reduces stress, while its vibrations promote universal peace and well-being. Listening with devotion amplifies these benefits.

Mantras

Mantras

Mantras

Click on any topic to open

Copyright © 2025 | Vedadhara | All Rights Reserved. | Designed & Developed by Claps and Whistles
| | | | |
Vedahdara - Personalize
Whatsapp Group Icon
Have questions on Sanatana Dharma? Ask here...